Je koronakríza. COVID 19 zasiahol nás všetkých. Život sa spomalil, nastal strach. Denne sa dozvedáme počty chorých, testovaných, počty nebohých. Všade v médiách a stále dookola minimálne 4x do dňa. Rastie to. Opatrenia také, čo tu ešte neboli, komplikujú nám život.
Nám zdravím komplikujú, ale čo chorí? Je len táto jediná choroba? Iné už nie sú? Chorí sú len tí, ktorí ochoreli na koronavirózu, ostatní čo boli doteraz chorí na iné choroby vyzdraveli? Od predstaviteľov štátu sme dostali pokyny ako pristupovať ku práci na ambulancii. Radia nám komunikovať s vami pacientami telefonicky, mailami, či inými mediálnymi kanálmi. Odosielať pacientom eRecepty, ePoukazy. Liečiť slovom a radou.
TO NAOZAJ? TO NAOZAJ diagnostikujeme a liečime chorobu pohľadom a počuvom? Kto nahradí a čím pohmat a poklop? Kto podá liečivo do kĺbu cez telefón a internet? Kto pooperuje chorý kĺb mailom, či hastagom na instagrame?
Dnes 21.4.2020 ma navštívili počas ordinačných hodín traja pacienti, ktorí vďaka tomuto rozhodnutiu počas núdzového stavu museli odložiť plánované výmeny poškodených kĺbov, trpia ďalej neznesiteľnými bolesťami. Pýtali sa ma ČO ďalej? Kedy budem pooperovaný? Kde sú lekári čo doteraz operovali? Veď na iných operačných oddeleniach sa naďalej operuje? Prečo nie na ortopédii?
Jedia lieky od bolesti ako cukríky a poškodzujú si tým iné orgány. A pritom, je im pomoc. Boli zaradení na operáciu, mali stanovený termín, pripravovali sa.
Ale S T O P!!! ZÁKAZ VYKONÁVANIA PLÁNOVANÝCH OPERAČNÝCH VÝKONOV.
Niekto to stopol a nevie sa čo ďalej?
Koho sa to dotklo najviac, sú práve títo naši pacienti. Trochu z histórie.
Keď som nastúpil na ortopédiu koncom osemdesiatych rokov, tak náhrady opotrebovaných kĺbov boli zriedkavé. Väčšina pacientov bola odkázaná len na lieky od bolesti, postupne prestávali chodiť a následne boli odkázaní na ortopedický vozík a pomoc inej osoby. Potom prišla éra rozmachu náhrady veľkých váhonosných kĺbov. Ale prišli aj problémy. Najprv nedostatok peňazí na preplatenie protézy. Pamätáme si a nie tak dávno poradovníky s čakaním 2-4 roky na operáciu. Takýto stav vyvolal riešenie tzv. „sponzorstva pre nemocnicu“, z ktorej bola zaplatená protéza a TAK STE V PORADOVNÍKU NEMUSELI ČAKAŤ – pretože ste si to ZAPLATILI. Nie všetci chorí na to mali. Posledných pár rokov sa konečne navýšili úhrady na implantácie protéz váhonosných kĺbov a tak poradovníky sa skrátili do 1 roka, či na pár mesiacov podľa pracoviska , či výberu operatéra. Riešenie dobré. Počet trpiacich sa znížil, potrebnú liečbu hodnú 21.storočia chorí majú dostupnú.
NIE však od vyhlásenia núdzového stavu v Prešove.
Čo s tým? V prvom rade samotní pacienti sa majú dožadovať správnej a účinnej liečby. Ortopédia je základný medicínsky odbor a ortopédi sú lekári činu. Ak je to žiadúce a prospešné používajú hlavne operačné metódy, pretože tieto sú najefektívnejšie a dostatočne metodicky prepracované, bezpečné. Záchovná ortopédia 19. storočia sa zmenila na aktívnu ortopédiu 21. storočia. Pohybový aparát, o ktorý sa dominantne ortopédia a ortopédi starajú, je dnes príčinou najpočetnejších ochorení pre ktoré sú pacienti PN a tiež sú to najčastejšie ochorenia, pre ktoré je pacient invalidizovaný. Sme povinní pacientovi zmierniť, či odstrániť bolesť pohybového aparátu, či udržať pohybové aktivity do vysokého veku. Vyžaduje to však pochopenie medziodborové a tiež spoločenské.
Ortopédi sú pripravení a vedia trpiacim pacientom pomôcť. Dokedy budú prešovskí ortopedickí pacienti trpieť?